Stretla som anjela. Býva v našom meste a väčšinu času trávi zavretý v paneláku, pretože pre život na ulici je príliš krehučký.
Dievčatko s dušičkou väčšou, než je ono samo a s tvárou túlavého zvieratka. Jediným pohľadom, ktorým si ma premeria, zhltne zo mňa celučký svet. Poskladá si ho z mojich myšlienok a pocitov a len inštinktívne pochopí, aký je zlý a nebezpečný. Čoskoro odomňa odvráti zrak. Je vtedy múdrejšie a vážnejšie ako ktokoľvek z vás.
Princezná z ríše rozprávok spáva na brušku. Spod neho jej v kŕči sna trčia malilinké ručičky a nožičky. Do vzduchu vydychuje v pravidelnom rytme vôňu, ktorá pripomína čosi nebeské...
Ľudia vravia, že je postihnutá. Kedykoľvek sa však nachádzam v jej prítomnosti, zdá sa mi, že to my sme. Postihnutí vlastnou obmedzenosťou a normálnosťou. Postihnutí intervalom od nula do sto, v ktorom sa musíme náchadzať, ak chceme byť človekom!
Stretla som anjela...
Matej mi včera povedal, že lekári mu nedávajú viac než rok života. Ako následok trvaleho narušenia štruktúry vnútorných orgánov mu zlyhajú pľúca. Anjelik umrie. Ak však má niekto z vás s Bohom bližšie kontakty, poproste ho, nech nám ho tu ešte chvíľu nechá....
( venované Matejovi a jeho malej Maruške )
Komentáre
nemam slov..
..
...
fnuuk
pocit schovaty niekde za tebou
Ďakujem