Sú noci, keď sa jednoducho nepatrí ísť spať.Vzduchom sa nesie vôňa bojazlivých bozkov a obloha hrá všetkými odtieňmi čiernej.Hviezdy sa vtedy stávajú strážcami dospeláckych snov, či detského bdenia.Nič neunikne ich hypnotickej pozornosti.Mládež pije na koľajniciach víno.
Aj včera bola takáto noc.Kráčajúc po ulici som skákala do každej druhej, či tretej mláky.Takmer všetky sa roztancovali navôkol a pokryli ma tisíckami mokrých zrkadiel.
Je až neuveriteľné koľko stvorení stretne človek v takúto neskorú nočnú hodinu.Oproti sa tacká postarší pán, čo istotne po večeroch hľadá Boha na dne pohárika.Moja generácia sa ponáhľa domov z diskoték.Sídliská žijú vysvietenými oknami a pod schodami sa pred chladom ukrývajú ryšavé mačky.Každý ma na tomto svete svoje miesto.
Odrazu ma poklepal po pleci akýsi chlapec.Napriek tomu, že ma oslovil krstným menom a začal dôverný rozhovor, nikdy predtým som ho nevidela.No darmo, človek občas skutočne potrebuje spoločnosť.
A tak som po chvíli poznala nielen chlapcovo meno, no i celý jeho životný príbeh.Bol to človek z dobrej rodiny.Mal zelené oči, vysokoškolské vzdelanie a plnú peňaženku.Vždy vedel, ako sa má správať a nikdy nezabúdal na narodeniny svojej matky.Vhodný na obálku tinedžerského časopisu i do kostolného zboru.V autobuse prepúšťal miesto cestujúcim babičkám.Mohol si dovoliť obed vo vkusnej reštaurácii a čítal iba dobré knihy.Nefajčil.
Viem, teraz by mal nasledovať tragický zvrat.Chlapec by mohol napríklad náhle zomrieť pod kolesami auta, prepadnúť drogám, či skončiť vo väzení za vraždu, ktorú nespáchal.V tom prípade by bol jeho príbeh naozaj pôsobivý.
Všetko však bolo inak.Nemal chybu.Ak by ho poznala moja mama, určite by chcela, aby som sa zaň čo najskôr vydala.Pravdepodobne by som súhlasila a žili by sme šťastne, až kým by sme nepomreli.
Dlho do úsvitu mi vŕtala hlavou dokonalosť môjho záhadného spoločníka.Túžila som po rovnakom osude, po živote bez prekážok.Aj ráno som blúdila po byte ako bez duše.Nechutili mi raňajky a ani som si nepripravila desiatu do školy.Obula som si dve rozdielne ponožky.A zrazu som si uvedomila, aké je to všetko veselé.Že môj život je plný podobných nepodarkov a že práve to ho robí takým znesiteľným.Chlapcovi z príbehu sa predsa nemôže stať, aby prišiel do školy v dvoch rôznych ponožkách.Nevie, aké je to cítiť sa trápne a ešte nikdy sa skutočne nečervenal.Ak kráča po zmrznutom chodníku, takmer určite sa nešmykne.A v jeho svete chýbajú tieto smiešne maličkosti.Je to ako dívať sa na komédiu bez hlavnej postavy.
A kto vie?Možno je naozaj správne flákať sa mestom s tou nesprávnou partiou a vravieť ľuďom, že ich ľúbime, aj keď to tak nie je.Možno sa oplatí dávať vyradeným koľajniciam mená hviezd.A nič sa nedeje, ak aj raz za čas ujdem z domu, v noci, keď sa jednoducho nepatrí ísť spať.To všetko je totiž viac ako plná peňaženka, či obed vo vkusnej reštaurácii.Je to viac ako čokoľvek.
Si dokonalý?Tak ti treba!Ja už viem, že dokonalý nemusí nutne znamenať šťastný.A túlam sa nočnými ulicami obutá v dvoch rozdielnych ponožkách.
Komentáre
:o.)
..
pocit schovaty niekde za tebou